Som nešťastný z našich právd -
- tŕne horúčavy spaľujú moju lásku v žiaľ,
mám chuť potopiť zem z mojich sĺz –
- nevedieť, že teba som navždy miloval;
nespoznať nikdy tvoju dušu, telo, slová –
- už nechcú byť, len svetlý deň,
strácam sám seba v hlbinách smútku –
- akosi cítim rásť noc pre tvoj tieň.
Už nevieš, že si nežná a nepoznáš závisť –
- tie prekrásne hriechy sú minulý sen
a sny napriek všetkému nie sú len niečím –
- sú stále, len niekedy nemajú cieľ...
Ak cieľom je láska bez úplných zábran,
ukončí trápenie pálivých rán;
a chcela si vedieť čo je to láska?
To snažím sa opísať na úkor strán.
A papiere zhoria a slová sa stratia,
len pocity budú raz klesať, raz rásť;
dni s tebou sú bez teba – tak predsa sa krátia –
- mám dokonca strach čo i len o seba stáť.
Si bola to jediné prečo som dýchal,
až namiesto lásky bije môj žiaľ...
Tak odchádzam...navždy...preč, drahá Katarína...
Raz spomeň si, že vôbec Ťa niekto si prial...
Komentáre