Už tuším, že nešťastie opäť príde
A predurčí moju lásku k smútku...
Ten smútok ma ničí a upíja k smrti –
- Tú prajem si práve z všetkého najviac...
Až naprším moria slzami túžob
Budeš už dávno preč – to veľmi bolí
Tam niekde pod hrudníkom a neprestáva...
Si Tou, ktorá ukladá duše do schránok,
Čo bránia Ťa uzrieť v nevšednej kráse
A ja som Ten, ktorý skrýva sa v spánku,
Aby nezabudol na nekonečnú Teba...
Kto uctieva boha a čaká na zjavenie
Je zaslepený ľútosťou nad sebou samým,
Ľútosťou, čo bráni uzrieť Teba – zjavenie nekonečnej
Viac ako lásky, no vôbec nič od boha,
Ktorý sedí na svojom tróne z duší pozostatkov
A baví sa na ďalšom a ďalšom utrpení –
- požierač osvietenia, nebeská beštia čo tvorí
nenávisť a hnus...vraj cesty vykúpenia –
- no akého vykúpenia? Nebodaj beštie samej?
Áno! Beštia je bohom pre vás! Vlastným synom
Dáva schopnosť seba samého pozostávajúcu z temnoty
Vysávajúcej a živoriacej z nás samých –
- A keď prevrátil poriadok hnevu, bez milosti ho zničil,
Zničil ho spoločne s nami – pomaly a bolestivo...
...a nastolil opäť strach.
Ty jediná chrániš ma pred ním – už len tým,
Že sa usmeješ, keď hľadím Ti do duše a i keď nehľadím,
Si stále nádherná...
Zatajujem dych pre Tvoju večnosť
A takisto ako moje pery mi slová
V očiach prischýnajú o tieň...
Prisahám...keby som sa zbavil strachu,
Strachu z Tvojej straty...nie, to nedokážem –
- Mám pochybnosti, bojím sa, že znovu ten odporný
Požierač ulapí ďalší kus mojej lásky, mojej duše
A ja Ťa už nikdy nezazriem v plnej kráse...
No myšlienka, že Ty ostávaš nezmenená,
Je krásna až nad moju pochybnosť...
Si skutočná? Nemôžeš nebyť!
Bez Teba stratený je tento svet a ja s ním!
Bez Teba nemá význam o čokoľvek stáť!
Si nevyslovený význam zanechávajúci
Hranice nekonečna za sebou,
strácaš sa v svetle, ktoré tvoríš...
A keď nebudeš? Ak nebudeš, všetko sa zastaví.
Vlna lásky nebude mať kým pokračovať
A tak sa opäť stratí...
V ten deň srdce posledný krát udrie
A moju dušu ukradne on –
- milosrdný požierač mojej jedinej lásky –
- Teba...
Komentáre