Už nikdy – prisahám nikdy! Nebudem
Vyjadrovať svoje city –
- Stanem sa mŕtvym telom,
nástrojom právoplatnej pomsty...
Prečo? Odpoveď je jednoduchá...
Strácam silu veriť v lásku,
Lež primnoho krát ma sklamala...
Nechcem žiť v nádeji, že jedného dňa
Príde čas, keď opäť pocítim
Príjemný pocit pri pohľade na Vás,
Milé ženy...
Stali ste sa nočnou morou mojou
V cudzích objatiach hlúpych tvarov...
Žeby celková zhoda okolností?
Nie, iba moja čistá láska k Vám
Nie je Vám, milé ženy,
dostatočnou hodnotou...
Pozerám sa na šťastné páry –
- A v zápätí osamelé trosky
Užierajúc sa vo vlastnej nenávisti,
A taký – milé dámy,
Už nikdy nechcem byť...
Takže aký budem?
Nasadím si masku tvrdého muža,
Ktorý navonok bezohľadným bude...
...navonok, pretože nedokáže byť iný,
už nemiluje lásku, miluje žiaľ...
Budem chladný k Vašim slovám,
Namiesto úsmevu tajuplný pohľad
Plný krutosti ostňami zahalí
Vaše pocity a pokorí
Tak povinnosť lásky...
Vaša úprimnosť upadne
V bezohľadnosti sklamania
A túžby sa zmenia v plač...
Získam si Vašu pozornosť
Tak, ako ste ju získavali Vy...
Pretvárka bude z mnohých zbraní jednou
A Vy sa zmeníte – zmeníte sa v to,
Čím som ja – v dušu bez tela,
V telo bez duše...a vtedy – milé ženy,
Zabudnete na oheň...
Komentáre