I.
Kruh života určil smrti kôl srdce prebodnúť...
Žeby trest? Svätý obyčaj?
Predčil snáď láske pomstu žiaľ?
Žiaľ, len kus dreva pravdu sklamaní mnohých značí...
Srdce krváca a myseľ v súmraku bedačí...
Mocná päsť trýzni vlastný kraj,
Ohňom páli tvár, čo si prial –
- ten kráľ má právo snáď vládnuť jak mu hrdlo ráči...
Papier krvou v závetrí klaun osud pána krstí...
Kráľov holub verný v hrsti
Nebude mu proti srsti –
- za hradbami istia šípy moci pád do trstín...
No byť klaunom celý život nie je vecou prostou...
Nemusí byť vernosť cnosťou –
- prikrývkou snáď horkej zlosti,
pritlačiť kôl v pravú chvíľu až do špiku kostí...
K víchrici sa vánok pridal keď už mlynu nie je...
Osudu ortieľ vybral daň,
Šíp minul cieľ a zmenil tvar –
- a predčasne sa podlý klaun z krvi kráľa smeje...
V sieni tieňov kráľovná a klaun sa v pote vláčia...
Avšak sľub len klamstvom býval –
- Klaun sa prekvapene díva,
Stráže verné svojej pani šípy z tulcov tasia...
Márne prosí na kolenách v zmilovanie lásky...
Rozhodla už dávno pýcha –
- Bez moci sa ťažko dýcha,
Krvavo jej od radosti tvárou tiahnú vrásky...
Bok po boku v očiach panej telá časom blednú...
Duše reťaz pomsty istí –
- Jedna druhú neopustí,
Peklo väzní klauna z vraždy. Kráľ sa s diablom neprú...
Zmluva s diablom kráľa Faustom k dobe večnej činí...
Kráľ vždy svojmu smútku čelí,
Nie je nikto, komu verí -
- Kráľovná sa predsa sama v putách pýchy viní...
Komentáre