Bludisko osudu niekde ťa skrýva,
Prechádzam ním snáď už tisíci krát
A i keď nachádzam mnoho, čím bývam,
Kráti mi nádej a odvahu kat...
Rovnaký roh a rovnaké múry
Ženie za obzory samého čas
Večnosť sa teší, no myseľ sa búri
A praje si prebodnúť temnotu v jas...
Pomníky nezdobia bludisko mŕtvych
Cítiť len v ovzduší prístení pach
V smrť spútaných času otrokov pútnych
Navrátil zemi čo vydala strach...
Čas veru poctivo hrá svoju rolu -
- Keď zlým končí scéna, sa radovať snáď?
A dobrým viac smútku nažgrliť z viery...
Vraj na ceste k láske sa nemajú báť?
Už viem! To neplačú pre bludných krivdy,
nečujú žiaden hlas odpustenia -
- tak život je hercom na sprostenie viny,
Nuž, odpúšťam všetkým. A čakám, kým...
To potrvá hercovi v poklone stáť,
To bludisko v hľadisko zmení sa snáď,
To v deň, keď zjavíš sa budem mať rád
To divadlo, pre ktoré vzniesol ma pád...
Komentáre